홈 > 진행중인 법회 > 맛지마 니까야 관통 법회

맛지마 니까야 관통 법회

sallekha(더 높은 삶)의 용례

sallekha(더 높은 삶)의 용례


1. sallekha는 주로 appiccha-santuṭṭha-sallekha의 짝을 구성하여 나타납니다.


1)  (DN 28.19-믿음을 고양하는 경, 놀랍고 신기함) ― tathāgatassa appicchatā santuṭṭhitā sallekhatā 여래에게는 원하는 바가 적음, 만족함, 더 높은 삶이 있다.


“passa kho tvaṃ, udāyi, ‘tathāgatassa appicchatā santuṭṭhitā sallekhatā. yatra hi nāma tathāgato evaṃmahiddhiko evaṃmahānubhāvo, atha ca pana nevattānaṃ pātukarissati’! ekamekañcepi ito, udāyi, dhammaṃ aññatitthiyā paribbājakā attani samanupasseyyuṃ, te tāvatakeneva paṭākaṃ parihareyyuṃ. passa kho tvaṃ, udāyi, ‘tathāgatassa appicchatā santuṭṭhitā sallekhatā. yatra hi nāma tathāgato evaṃmahiddhiko evaṃmahānubhāvo, atha ca pana nevattānaṃ pātukarissatī’”ti!


“그대는 보라, 우다이여, ‘여래에게는 원하는 바가 적음, 만족함, 더 높은 삶이 있다. 참으로 여래는 이렇게 큰 신통과 이렇게 큰 위엄이 있지만 자신을 드러내지 않는다.’ 여기서, 우다이여, 외도의 유행승들이 하나하나씩의 법이라도 자신에게서 본다면 그들은 그 만큼에 의해 깃발을 흔들 것이다. 그대는 보라, 우다이여, ‘여래에게는 원하는 바가 적음, 만족함, 더 높은 삶이 있다. 참으로 여래는 이렇게 큰 신통과 이렇게 큰 위엄이 있지만 자신을 드러내지 않는다.’”


2) 율장(律藏)에서 학습계목의 제정 과정에서 정형된 문구로 반복하여 나타남 ― pārājikakaṇḍaṃ, 1. paṭhamapārājikaṃ, sudinnabhāṇavāro(첫 번째 빠라지까, 수딘나 부문) 등


atha kho bhagavā āyasmantaṃ sudinnaṃ anekapariyāyena vigarahitvā dubbharatāya dupposatāya mahicchatāya asantuṭṭhitāya saṅgaṇikāya kosajjassa avaṇṇaṃ bhāsitvā anekapariyāyena subharatāya suposatāya appicchassa santuṭṭhassa sallekhassa dhutassa pāsādikassa apacayassa vīriyārambhassa vaṇṇaṃ bhāsitvā bhikkhūnaṃ tadanucchavikaṃ tadanulomikaṃ dhammiṃ kathaṃ katvā bhikkhū āmantesi — “tena hi, bhikkhave, bhikkhūnaṃ sikkhāpadaṃ paññapessāmi dasa atthavase paṭicca — saṅghasuṭṭhutāya, saṅghaphāsutāya, dummaṅkūnaṃ puggalānaṃ niggahāya, pesalānaṃ bhikkhūnaṃ phāsuvihārāya, diṭṭhadhammikānaṃ āsavānaṃ saṃvarāya, samparāyikānaṃ āsavānaṃ paṭighātāya, appasannānaṃ pasādāya, pasannānaṃ bhiyyobhāvāya, saddhammaṭṭhitiyā, vinayānuggahāya. evañca pana, bhikkhave, imaṃ sikkhāpadaṃ uddiseyyātha —


그리고 세존은 수딘나 존자를 여러 방법으로 꾸짖은 뒤에 유지하기 어렵고, 부양하기 어렵고, 원함이 많고, 만족하지 못하고, 교제를 좋아하고, 게으른 것을 나무랐다. 다양한 방법으로 유지하기 쉽고, 부양하기 쉽고, 원함이 적고, 만족하고, 더 높은 삶을 살고, 제거하고, 믿음을 가지고, 모으지 않고, 열심히 노력하는 것을 찬탄하여 말한 뒤에 비구들에게 알맞고 적절한 법의 말씀을 말하고서 비구들에게 말했다. ㅡ “그러므로 비구들이여, 열 가지 이유를 연(緣)하여 비구들에게 학습계목을 제정할 것이다. ㅡ ①승가의 뛰어남을 위하여, ②승가의 편안함을 위하여, ③침묵하기 힘든 자들을 억제하기 위하여, ④잘 행동하는 비구들의 편안한 머묾을 위하여, ⑤지금여기에 속하는 번뇌들을 단속하기 위하여, ⑥다음 생에 속하는 번뇌들을 저항하기 위하여, ⑦믿음이 없는 자들을 믿음으로 이끌기 위하여, ⑧믿음이 있는 자들을 더욱 확대시키기 위하여, ⑨정법(正法)을 흔들리지 않게 하기 위하여, ⑩율(律)을 보조하기 위하여. 이렇게, 비구들이여, 그대들은 이런 학습계율을 암송해야 한다. ―


3) pārājikapāḷi, 2. saṅghādisesakaṇḍaṃ, 10. saṅghabhedasikkhāpadaṃ(상가의 분열에 대한 학습계율)


bhagavā, bhante, anekapariyāyena appicchassa santuṭṭhassa sallekhassa dhutassa pāsādikassa apacayassa vīriyārambhassa vaṇṇavādī. 


대덕이시여, 세존께서는 다양한 방법으로 원함이 적고, 만족하고, 더 높은 삶을 살고, 제거하고, 믿음을 가지고, 모으지 않고, 열심히 노력하는 것을 찬탄하여 말합니다.


4) dhammadāyādasuttaṃ (MN 3-법(法)의 후계자 경)


taṃ kissa hetu? tañhi tassa, bhikkhave, bhikkhuno dīgharattaṃ appicchatāya santuṭṭhiyā sallekhāya subharatāya vīriyārambhāya saṃvattissati. tasmātiha me, bhikkhave, dhammadāyādā bhavatha, mā āmisadāyādā. atthi me tumhesu anukampā — ‘kinti me sāvakā dhammadāyādā bhaveyyuṃ, no āmisadāyādā’”ti.


그 원인은 무엇인가? 비구들이여, 그것은 그 비구를 위해 오랫동안 원함이 적음, 만족, 더 높은 삶, 유지하기 쉬움, 열심히 정진함으로 이끌 것이다. 그러므로 비구들이여, 그대들은 나에게 법(法)의 후계자가 되어라. 재물의 후계자가 되지 말라. 나는 그대들에 대한 연민이 있다. ― ‘어떻게 나의 제자들이 재물의 후계자가 아니라 법의 후계자가 될 수 있을까?’라고.


5) āraññikasuttaṃ (AN 5.181-숲에 사는 자 경)


“pañcime, bhikkhave, āraññikā. katame pañca? mandattā momūhattā āraññiko hoti, pāpiccho icchāpakato āraññiko hoti, ummādā cittakkhepā āraññiko hoti, vaṇṇitaṃ buddhehi buddhasāvakehīti āraññiko hoti, appicchataṃyeva nissāya santuṭṭhiṃyeva nissāya sallekhaṃyeva nissāya pavivekaṃyeva nissāya idamatthitaṃyeva nissāya āraññiko hoti. ime kho, bhikkhave, pañca āraññikā. imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ āraññikānaṃ yvāyaṃ āraññiko appicchataṃyeva nissāya santuṭṭhiṃyeva nissāya sallekhaṃyeva nissāya pavivekaṃyeva nissāya idamatthitaṃyeva nissāya āraññiko hoti, ayaṃ imesaṃ pañcannaṃ āraññikānaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca.


비구들이여, 이런 다섯 가지 숲에 사는 자가 있다. 어떤 다섯 가지인가? 어리석고 바보 같아서 숲에 산다. 악한 원함을 가지고 악한 원함의 영향을 받아 숲에 산다. 미치고 심(心)이 혼미하여 숲에 산다. ‘부처님과 부처님의 제자들에 의해서 칭찬받는다’라며 숲에 산다. 원하는 바가 적음에 의지하고, 만족에 의지하고, 더 높은 삶에 의지하고, 여읨에 의지하고, 여기에서의 사실에 의지하여 숲에 산다. 비구들이여, 이런 다섯 가지 숲에 사는 자가 있다. 비구들이여, 이런 다섯 가지 숲에 사는 자 가운데 원하는 바가 적음에 의지하고, 만족에 의지하고, 더 높은 삶에 의지하고, 여읨에 의지하고, 여기에서의 사실에 의지하여 숲에 사는 자가 으뜸이고 뛰어나고 풀렸고 최상이고 귀하다.


• cīvarasuttaṃ (AN 5.182-가사 경) ― 분소의(糞掃衣)를 입는 자


• rukkhamūlikasuttaṃ (AN 5.183-나무 아래 사는 자) ― 나무 아래 사는 자


• sosānikasuttaṃ (AN 5.184-묘지에 사는 자 경) ― 묘지에 사는 자


• abbhokāsikasuttaṃ (AN 5.185-열린 곳에 사는 자 경) ― 열린 곳에 사는 자

 

• nesajjikasuttaṃ (AN 5.186) ― 항상 앉아 있는 자[장좌불와(長坐不臥)]

 

• yathāsanthatikasuttaṃ (AN 5.187-어떤 처소에도 만족하는 자 경) ― 어떤 처소에도 만족하는 자

 

• ekāsanikasuttaṃ (AN 5.188-하루 한 번만 먹는 자 경) ― 하루 한 번만 먹는 자

 

• khalupacchābhattikasuttaṃ (AN 5.189-후식을 먹지 않는 자 경) ― 후식을 먹지 않는 자

 

• pattapiṇḍikasuttaṃ (AN 5.190-발우의 탁발 음식만 먹는 자 경)


“pañcime, bhikkhave, pattapiṇḍikā. katame pañca? mandattā momūhattā pattapiṇḍiko hoti, pāpiccho icchāpakato pattapiṇḍiko hoti, ummādā cittakkhepā pattapiṇḍiko hoti, ‘vaṇṇitaṃ buddhehi buddhasāvakehī’ti pattapiṇḍiko hoti, appicchataṃyeva nissāya santuṭṭhiṃyeva nissāya sallekhaṃyeva nissāya pavivekaṃyeva nissāya idamatthitaṃyeva nissāya pattapiṇḍiko hoti. ime kho, bhikkhave, pañca pattapiṇḍikā. imesaṃ kho, bhikkhave, pañcannaṃ pattapiṇḍikānaṃ yvāyaṃ pattapiṇḍiko appicchataṃyeva nissāya santuṭṭhiṃyeva nissāya sallekhaṃyeva nissāya pavivekaṃyeva nissāya idamatthitaṃyeva nissāya pattapiṇḍiko hoti, ayaṃ imesaṃ pañcannaṃ pattapiṇḍikānaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca.

 

비구들이여, 이런 다섯 가지 발우의 탁발 음식만 먹 자가 있다. 어떤 다섯 가지인가? 어리석고 바보 같아서 발우의 탁발 음식만 먹는다. 악한 원함을 가지고 악한 원함의 영향을 받아 발우의 탁발 음식만 먹는다. 미치고 심(心)이 혼미하여 발우의 탁발 음식만 먹는다. ‘부처님과 부처님의 제자들에 의해서 칭찬받는다’라며 발우의 탁발 음식만 먹는다. 원하는 바가 적음에 의지하고, 만족에 의지하고, 더 높은 삶에 의지하고, 여읨에 의지하고, 여기에서의 사실에 의지하여 발우의 탁발 음식만 먹는다. 비구들이여, 이런 다섯 가지 발우의 탁발 음식만 먹는 자가 있다. 비구들이여, 이 다섯 가지 발우의 탁발 음식만 먹는 자 가운데 원하는 바가 적음에 의지하고, 만족에 의지하고, 벗어나는 삶에 의지하고, 여읨에 의지하고, 여기에서의 사실에 의지하여 발우의 탁발 음식만 먹는 자가 으뜸이고 뛰어나고 풀렸고 최상이고 귀하다.


6) 예외적 용례 ― pācittiyakaṇḍaṃ, 6. surāpānavaggo, 4. anādariyasikkhāpadaṃ /pācittiyakaṇḍaṃ, 8. sahadhammikavaggo, 1. sahadhammikasikkhāpadaṃ


• idaṃ na sallekhāya na dhutatthāya na pāsādikatāya na apacayāya na vīriyārambhāya saṃvattatī


이것은 더 높은 삶으로, 믿음으로, 모으지 않음으로, 열심히 노력함으로 이끌지 않습니다.


2. 특정한 경우에 abhisallekhikā/ābhisallekhikā로도 나타납니다. ― yāyaṃ kathā abhisallekhikā(ābhisallekhikā) cetovivaraṇasappāyā


; yāyaṃ kathā abhisallekhikā cetovivaraṇasappāyā, seyyathidaṃ — appicchakathā santuṭṭhikathā pavivekakathā asaṃsaggakathā vīriyārambhakathā sīlakathā samādhikathā paññākathā vimuttikathā vimuttiñāṇadassanakathā,


예를 들면, 원하는 것이 적음에 대한 이야기, 만족에 대한 이야기, 여읨에 대한 이야기, 교류 않음에 대한 이야기, 열심히 노력함에 대한 이야기, 계(戒)에 대한 이야기, 삼매에 대한 이야기, 지혜에 대한 이야기, 해탈에 대한 이야기, 해탈지견(解脫知見)에 대한 이야기 등 더 높은 삶에 속한 것이고, 심(心)의 장애에서 벗어남에 적합한 것인 이런 이야기


• mahāsuññatasuttaṃ (MN 122-공(空)에 대한 큰 경)/dutiyasekhasuttaṃ (AN 5.90-유학(有學) 경2)/kathāsuttaṃ (AN 5.97)/sambodhisuttaṃ (AN 9.1-깨달음 경)/meghiyasuttaṃ (AN 9.3-메기야 경)/dutiyakosalasuttaṃ (AN 10.30-꼬살라 경2)


Comments

아빈뇨 2020.12.11 06:15
감사합니다.