홈 > 교리공부 > 팔정도

팔정도

sammāājīva[정명(正命)]

sammāājīva[정명(正命)]


• 생활(生活) 1. 사람이나 동물이 일정한 환경에서 활동하며 살아감. 2. 생계나 살림을 꾸려 나감. 3. 조직체에서 그 구성원으로 활동함.


• 생계(生計) 살림을 살아 나갈 방도. 또는 현재 살림을 살아가고 있는 형편.


● jīvitaṃ kappe(n)ti


• jīva: the life. (m.) 살아 있음. 삶. 생명. 목숨. 생물

• ājīva: livelihood; mode of living; living; subsistence. (m.) 생계(수단). 살아 있는. 생계수단. 생활(방식)

• jīvita: life; lifetime; span of life; living; livelihood (nt.) 생명. 일생. 생애. 생계


• micchājīva = micchā-jīva 또는 micch-ājīva = micchā-ājīva


te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti 그들은 이런 낮은 기술의 삿된 생활로 생계를 유지한다.


● (MN 117-커다란 마흔의 경)


“tatra, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti. kathañca, bhikkhave, sammādiṭṭhi pubbaṅgamā hoti? micchāājīvaṃ ‘micchāājīvo’ti pajānāti, sammāājīvaṃ ‘sammāājīvo’ti pajānāti; sāssa hoti sammādiṭṭhi. katamo ca, bhikkhave, micchāājīvo? kuhanā, lapanā, nemittikatā, nippesikatā, lābhena lābhaṃ nijigīsanatā — ayaṃ, bhikkhave, micchāājīvo. katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo? sammāājīvaṃpahaṃ, bhikkhave, dvāyaṃ vadāmi — atthi, bhikkhave, sammāājīvo sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko; atthi, bhikkhave, sammāājīvo ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo. katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko? idha, bhikkhave, ariyasāvako micchāājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvikaṃ kappeti — ayaṃ, bhikkhave, sammāājīvo sāsavo puññabhāgiyo upadhivepakko. katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo? yā kho, bhikkhave, ariyacittassa anāsavacittassa ariyamaggasamaṅgino ariyamaggaṃ bhāvayato micchāājīvā ārati virati paṭivirati veramaṇī — ayaṃ, bhikkhave, sammāājīvo ariyo anāsavo lokuttaro maggaṅgo. so micchāājīvassa pahānāya vāyamati, sammāājīvassa upasampadāya; svāssa hoti sammāvāyāmo. so sato micchāājīvaṃ pajahati, sato sammāājīvaṃ upasampajja viharati; sāssa hoti sammāsati. itiyime tayo dhammā sammāājīvaṃ anuparidhāvanti anuparivattanti, seyyathidaṃ — sammādiṭṭhi, sammāvāyāmo, sammāsati.


비구들이여, 거기서 바른 견해가 앞서는 것이다. 비구들이여, 어떻게 바른 견해가 앞서는가? 삿된 생활을 삿된 생활이라고 분명히 알고, 바른 생활을 바른 생활이라고 분명히 안다. 이것이 바른 견해이다. 비구들이여, 그러면 무엇이 삿된 생활인가? 속임수, 수다, 예언, 요술, 얻음 때문에[얻음에 의해서] 얻음을 열망함 — 비구들이여, 이것이 삿된 생활이다. 비구들이여, 그러면 무엇이 바른 생활인가? 비구들이여, 두 가지 바른 생활을 나는 말한다. — 비구들이여, 번뇌와 함께하고 공덕으로 연결되고 재생의 조건을 익게 하는 바른 생활이 있다. 비구들이여, 번뇌 없고 세상을 넘어섰고 길의 요소인 성스러운 바른 생활이 있다. 비구들이여, 그러면 무엇이 번뇌와 함께하고 공덕을 만들고 재생이 조건을 익게 하는 바른 생활인가? 비구들이여, 여기 성스러운 제자들은 삿된 생활을 버리고 바른 생활로 생계를 유지한다. — 비구들이여, 이것이 번뇌와 함께하고 공덕을 만들고 재생의 조건을 익게 하는 바른 생활이다. 비구들이여, 그러면 무엇이 번뇌 없고 세상을 넘어섰고 길의 요소인 성스러운 바른 생활인가? 비구들이여, 성스러운 심(心), 번뇌 없는 심(心), 성스러운 길을 구족한 자가 성스러운 길을 닦았기 때문에 생긴 삿된 생활로부터의 떠남, 제어, 자제, 삼감 — 비구들이여, 이것이 번뇌 없고 세상을 넘어섰고 길의 요소인 성스러운 바른 생활이라고 불린다. 그는 삿된 생활을 버리고 바른 생활을 성취하기 위해 노력한다. 이것이 바른 노력이다. 그는 사띠 하면서 삿된 생활을 버리고, 사띠 하면서 바른 생활을 성취하여 머문다. 이것이 바른 사띠이다. 이러한 세 가지 법이 바른 생활을 호위하고 지켜나가니 곧 바른 견해-바른 노력-바른 사띠이다. 



1. mahāsīlaṃ(긴 길이의 계) ― (DN 1-범망경)/(DN 2-사문과경)~(DN 13-삼명경)


‘yathā vā paneke bhonto samaṇabrāhmaṇā saddhādeyyāni bhojanāni bhuñjitvā te evarūpāya tiracchānavijjāya micchājīvena jīvitaṃ kappenti, seyyathidaṃ —


• tiracchānavijjā 낮은 기술 


2. 정명(正命) ― (DN 22/MN 10-대념처경)/(SN 45.8-분석 경)


katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo? idha, bhikkhave, ariyasāvako micchāājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvitaṃ kappeti, ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāājīvo.


3. 신(身)-구(口)-의(意)의 행위 & 생활 ― (MN 78-사문 문디까 경)


“katame ca, thapati, akusalā sīlā? akusalaṃ kāyakammaṃ, akusalaṃ vacīkammaṃ, pāpako ājīvo — ime vuccanti, thapati, akusalā sīlā.


그러면, 건축가여, 무엇이 불선(不善)의 계행(戒行)인가? 불선(不善)의 몸의 업, 불선의 말의 업, 악한 생활 ― 건축가여, 이것이 불선의 계행이라고 불린다.


“ime ca, thapati, akusalā sīlā kiṃsamuṭṭhānā? samuṭṭhānampi nesaṃ vuttaṃ. ‘cittasamuṭṭhānā’tissa vacanīyaṃ. katamaṃ cittaṃ? cittampi hi bahuṃ anekavidhaṃ nānappakārakaṃ. yaṃ cittaṃ sarāgaṃ sadosaṃ samohaṃ, itosamuṭṭhānā akusalā sīlā.


건축가여, 이 불선의 계행은 무엇이 일어남인가? 그것들의 일어남도 말했다. 심(心)의 일어남이라고 말해져야 한다. 어떤 심(心)인가? 심(心)도 참으로 많고 다양하고 여러 종류가 있다. 탐(貪)이 든, 진(嗔)이 든, 치(癡)가 든 심(心)으로부터 불선의 계행은 일어난다.


“ime ca, thapati, akusalā sīlā kuhiṃ aparisesā nirujjhanti? nirodhopi nesaṃ vutto. idha, thapati, bhikkhu kāyaduccaritaṃ pahāya kāyasucaritaṃ bhāveti, vacīduccaritaṃ pahāya vacīsucaritaṃ bhāveti, manoduccaritaṃ pahāya manosucaritaṃ bhāveti, micchājīvaṃ pahāya sammājīvena jīvitaṃ kappeti — etthete akusalā sīlā aparisesā nirujjhanti.


건축가여, 이 불선의 계행은 어디에서 남김없이 소멸하는가? 그것들의 소멸도 말했다. 여기, 건축가여, 비구는 몸의 나쁜 행위를 버리고 몸의 좋은 행위를 닦는다. 말의 나쁜 행위를 버리고 말의 좋은 행위를 닦는다. 의(意)의 나쁜 행위를 버리고 의(意)의 좋은 행위를 닦는다. 삿된 생활을 버리고 바른 생활로 생계를 유지한다. ― 여기서 이 불선의 계행이 남김없이 소멸한다.


“kathaṃ paṭipanno, thapati, akusalānaṃ sīlānaṃ nirodhāya paṭipanno hoti? idha, thapati, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati; uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati. evaṃ paṭipanno kho, thapati, akusalānaṃ sīlānaṃ nirodhāya paṭipanno hoti.


건축가여, 어떤 실천이 불선의 계행을 소멸하기 위한 실천인가? 여기, 건축가여, 비구는 생겨나지 않은 악한 불선법들이 생겨나지 않도록 관심을 생기게 하고, 노력하고, 힘을 다하고, 심(心)을 돌보고, 애쓴다. 생겨난 악한 불선법들이 버려지도록 관심을 생기게 하고, 노력하고, 힘을 다하고, 심(心)을 돌보고, 애쓴다. 생겨나지 않은 선법들이 생겨나도록 관심을 생기게 하고, 노력하고, 힘을 다하고, 심(心)을 돌보고, 애쓴다. 생겨난 선법들이 유지되고, 혼란스럽지 않게 되고, 점점 더 커져서 가득 차게 되고, 닦아서 완성되도록 관심을 생기게 하고, 노력하고, 힘을 다하고, 심(心)을 돌보고, 애쓴다. 건축가여, 이런 실천이 불선의 계행을 소멸하기 위한 실천이다.


4. (AN 8.76-갖춤 경2)


katamā ca, bhikkhave, uṭṭhānasampadā? idha, bhikkhave, kulaputto yena kammaṭṭhānena jīvitaṃ kappeti — yadi kasiyā yadi vaṇijjāya yadi gorakkhena yadi issattena yadi rājaporisena yadi sippaññatarena — tattha dakkho hoti analaso, tatrupāyāya vīmaṃsāya samannāgato, alaṃ kātuṃ alaṃ saṃvidhātunti. ayaṃ vuccati, bhikkhave, uṭṭhānasampadā.


그러면 비구들이여, 어떤 것이 근면을 갖추는 것인가? 여기, 비구들이여, 좋은 집안이 아들은 농사나 장사나 목축이나 궁술이나 왕의 신하가 되거나 어떤 기술을 익히는 등 어떤 직업을 가지고 생계를 유지하나니, 그가 거기에 숙련되고 게으르지 않으며 그것을 완성할 수 있는 검증을 거쳐 충분히 실행할 수 있고 충분히 연구할 수 있는 자가 된다. 이것이, 비구들이여, 근면을 갖춤이라 불린다." 



● micchāājīva는 


1) 팔정도(八正道)에 속한 정명(正命)의 정형구


2) 여덟 가지 삿됨(aṭṭha micchattā) 또는 버려야 하는 열 가지 법(dasa dhammā pahātabbā)의 형태 = 팔정도(八正道)와 십정도(十正道)에 대응


• aṭṭha micchattā -- micchādiṭṭhi, micchāsaṅkappo, micchāvācā, micchākammanto, micchāājīvo, micchāvāyāmo micchāsati, micchāsamādhi.


• “katame aṭṭha dhammā pahātabbā? aṭṭha micchattā — micchādiṭṭhi, micchāsaṅkappo, micchāvācā, micchākammanto, micchāājīvo, micchāvāyāmo, micchāsati, micchāsamādhi. ime aṭṭha dhammā pahātabbā.


• katame dasa dhammā pahātabbā? dasa micchattā — micchādiṭṭhi, micchāsaṅkappo, micchāvācā, micchākammanto, micchāājīvo, micchāvāyāmo, micchāsati, micchāsamādhi, micchāñāṇaṃ, micchāvimutti. ime dasa dhammā pahātabbā.


• katame dasa dhammā abhiññeyyā? dasa nijjaravatthūni — sammādiṭṭhissa micchādiṭṭhi nijjiṇṇā hoti. ye ca micchādiṭṭhipaccayā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti, te cassa nijjiṇṇā honti. sammāsaṅkappassa micchāsaṅkappo. pe. sammāvācassa micchāvācā. sammākammantassa micchākammanto. sammāājīvassa micchāājīvo. sammāvāyāmassa micchāvāyāmo. sammāsatissa micchāsati. sammāsamādhissa micchāsamādhi. sammāñāṇassa micchāñāṇaṃ nijjiṇṇaṃ hoti. sammāvimuttissa micchāvimutti nijjiṇṇā hoti. ye ca micchāvimuttipaccayā aneke pāpakā akusalā dhammā sambhavanti, te cassa nijjiṇṇā honti. ime dasa dhammā abhiññeyyā.


• ‘pare micchāājīvā bhavissanti, mayamettha sammāājīvā bhavissāmā’ti sallekho karaṇīyo



● micchājīva는 


1) mahāsīlaṃ(긴 길이의 계) ― (DN 1-범망경)/(DN 2-사문과경)~(DN 13-삼명경)


2) lakkhaṇasuttaṃ, (31-32) samadantasusukkadāṭhālakkhaṇāni (DN 30.21)


micchājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvikaṃ kappesi


3) 신(身)-구(口)-의(意)의 행위 & 생활 ― (MN 78-사문 문디까 경)


4) (SN 28.10-수찌무키 경)


“kathañcarahi, samaṇa, bhuñjasī”ti? “ye hi keci, bhagini, samaṇabrāhmaṇā vatthuvijjātiracchānavijjāya micchājīvena jīvikaṃ kappenti, ime vuccanti, bhagini, samaṇabrāhmaṇā ‘adhomukhā bhuñjantī’ti. ye hi keci, bhagini, samaṇabrāhmaṇā nakkhattavijjātiracchānavijjāya micchājīvena jīvikaṃ kappenti, ime vuccanti, bhagini, samaṇabrāhmaṇā ‘ubbhamukhā bhuñjantī’ti. ye hi keci, bhagini, samaṇabrāhmaṇā dūteyyapahiṇagamanānuyogāya micchājīvena jīvikaṃ kappenti, ime vuccanti, bhagini, samaṇabrāhmaṇā ‘disāmukhā bhuñjantī’ti. ye hi keci, bhagini, samaṇabrāhmaṇā aṅgavijjātiracchānavijjāya micchājīvena jīvikaṃ kappenti, ime vuccanti, bhagini, samaṇabrāhmaṇā ‘vidisāmukhā bhuñjantī’”ti.

 

사문이여, 이제 그대는 어떻게 먹습니까?” “누구든지, 자매여, 집터 보기 같은 낮은 기술을 통한 삿된 생활로 생계를 유지하는 사문-바라문들은, 자매여, ‘얼굴을 숙이고 먹는다.’라고 불립니다. 누구든지, 자매여, 별자리 보기 같은 낮은 기술을 통한 삿된 생활로 생계를 유지하는 사문-바라문들은, 자매여, ‘얼굴을 들고 먹는다.’라고 불립니다. 누구든지, 자매여, 심부름이나 전령을 하는 것 같은 낮은 기술을 통한 삿된 생활로 생계를 유지하는 사문-바라문들은, 자매여, ‘사방을 바라보며 먹는다.’라고 불립니다. 누구든지, 자매여, 손금보기 같은 낮은 기술을 통한 삿된 생활로 생계를 유지하는 사문-바라문들은, 자매여, ‘중간 방향을 바라보며 먹는다.’라고 불립니다.


“so khvāhaṃ, bhagini, na vatthuvijjātiracchānavijjāya micchājīvena jīvikaṃ kappemi, na nakkhattavijjātiracchānavijjāya micchājīvena jīvikaṃ kappemi, na dūteyyapahiṇagamanānuyogāya micchājīvena jīvikaṃ kappemi, na aṅgavijjātiracchānavijjāya micchājīvena jīvikaṃ kappemi. dhammena bhikkhaṃ pariyesāmi; dhammena bhikkhaṃ pariyesitvā bhuñjāmī”ti.


자매여, 나는 집터 보기 같은 낮은 기술을 통한 삿된 생활로 생계를 유지하지 않고, 별자리 보기 같은 낮은 기술을 통한 삿된 생활로 생계를 유지하지 않고, 심부름이나 전령을 하는 것 같은 낮은 기술을 통한 삿된 생활로 생계를 유지하지 않고, 손금보기 같은 낮은 기술을 통한 삿된 생활로 생계를 유지하지 않습니다. 나는 법(法)답게 음식을 얻고, 법답게 음식을 얻은 뒤에 먹습니다.“


5) upakkilesasuttaṃ (AN 4.50)


santi, bhikkhave, eke samaṇabrāhmaṇā micchājīvena jīvanti, micchājīvā appaṭiviratā. 어떤 사문-바라문들은 삿된 생활로 삽니다. 삿된 생활을 삼가지 않습니다.


• jīvati: lives; subsists on

Comments

아빈뇨 2022.08.16 18:07
감사합니다.