홈 > 번역의 도구 > 용어정의

용어정의

● 육처(六處)에 대해 설한 경

0 510 2017.10.20 14:44

● 육처(六處)에 대해 설한 경


3. 즐김의 멸진 경(S35:156)[Ajjhattanandikkhayasutta(SN 35.139)]


“aniccaṃyeva, bhikkhave, bhikkhu cakkhuṃ aniccanti passati, sāssa hoti sammādiṭṭhi. sammā passaṃ nibbindati. nandikkhayā rāgakkhayo; rāgakkhayā nandikkhayo. nandirāgakkhayā cittaṃ suvimuttanti vuccati ... pe ... aniccaṃyeva, bhikkhave, bhikkhu jivhaṃ aniccanti passati, sāssa hoti sammādiṭṭhi. sammā passaṃ nibbindati. nandikkhayā rāgakkhayo; rāgakkhayā ... pe ... cittaṃ suvimuttanti vuccati ... pe ... aniccaṃyeva, bhikkhave, bhikkhu manaṃ aniccanti passati, sāssa hoti sammādiṭṭhi. sammā passaṃ nibbindati. nandikkhayā rāgakkhayo; rāgakkhayā nandikkhayo. nandirāgakkhayā cittaṃ suvimuttanti vuccatī”ti.


비구들이여, 비구가 무상(無常)한 안(眼)을 무상하다고 보면 그것이 바른 견해이다. 바르게 보면 염오(厭惡)한다. 난디의 부숨으로부터 탐(貪)의 부숨이 있다. 탐(貪)의 부숨으로부터 난디의 부숨이 있다. 난디와 탐(貪)의 부숨으로부터 결과 되는 심(心)의 해탈(解脫)을 좋은 해탈이라고 한다. 비구들이여, 비구가 무상한 이(耳)를 … 비(鼻)를 … 설(舌)을 … 신(身)을 … 의(意)를 무상하다고 보면 그것이 바른 견해이다. 바르게 보면 염오한다. 난디의 부숨으로부터 탐(貪)의 부숨이 있다. 탐(貪)의 부숨으로부터 난디의 부숨이 있다. 난디와 탐(貪)의 부숨으로부터 결과 되는 심(心)의 해탈(解脫)을 좋은 해탈이라고 한다. 


4. 즐김의 멸진 경2(S35:157)[bāhiranandikkhayasuttaṃ(SN 35.140)]


anicceyeva, bhikkhave, bhikkhu rūpe aniccāti passati, sāssa hoti sammādiṭṭhi. sammā passaṃ nibbindati. nandikkhayā rāgakkhayo; rāgakkhayā nandikkhayo. nandirāgakkhayā cittaṃ suvimuttanti vuccati. anicceyeva, bhikkhave, bhikkhu sadde... gandhe... rase... phoṭṭhabbe... dhamme aniccāti passati, sāssa hoti sammādiṭṭhi. sammā passaṃ nibbindati. nandikkhayā rāgakkhayo; rāgakkhayā nandikkhayo. nandirāgakkhayā cittaṃ suvimuttanti vuccatī”ti.


비구들이여, 비구가 무상(無常)한 색(色)을 무상하다고 보면 그것이 바른 견해이다. 바르게 보면 염오(厭惡)한다. 난디의 부숨으로부터 탐(貪)의 부숨이 있다. 탐(貪)의 부숨으로부터 난디의 부숨이 있다. 난디와 탐(貪)의 부숨으로부터 결과 되는 심(心)의 해탈(解脫)을 좋은 해탈이라고 한다. 비구들이여, 비구가 무상한 성(聲)을 … 향(香)을 … 미(味)를 … 촉(觸)을 … 법(法)을 무상하다고 보면 그것이 바른 견해이다. 바르게 보면 염오한다. 난디의 부숨으로부터 탐(貪)의 부숨이 있다. 탐(貪)의 부숨으로부터 난디의 부숨이 있다. 난디와 탐(貪)의 부숨으로부터 결과 되는 심(心)의 해탈(解脫)을 좋은 해탈이라고 한다. 


5. 즐김의 멸진 경3(S35:158)[ajjhattāniccanandikkhayasuttaṃ(SN 35.141)]


“cakkhuṃ, bhikkhave, yoniso manasi karotha; cakkhāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassatha. cakkhuṃ, bhikkhave, bhikkhu yoniso manasikaronto, cakkhāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassanto cakkhusmimpi nibbindati. nandikkhayā rāgakkhayo; rāgakkhayā nandikkhayo. nandirāgakkhayā cittaṃ suvimuttanti vuccati. sotaṃ, bhikkhave, yoniso manasi karotha... ghānaṃ... jivhaṃ, bhikkhave, yoniso manasi karotha; jivhāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassatha. jivhaṃ, bhikkhave, bhikkhu yoniso manasikaronto, jivhāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassanto jivhāyapi nibbindati. nandikkhayā rāgakkhayo; rāgakkhayā nandikkhayo. nandirāgakkhayā cittaṃ suvimuttanti vuccati. kāyaṃ... manaṃ, bhikkhave, yoniso manasi karotha; manāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassatha. manaṃ, bhikkhave, bhikkhu yoniso manasikaronto, manāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassanto manasmimpi nibbindati. nandikkhayā rāgakkhayo; rāgakkhayā nandikkhayo. nandirāgakkhayā cittaṃ suvimuttanti vuccatī”ti.


"비구들이여, 안(眼)을 여리하게 사유(思惟)하고 안(眼)의 무상(無常)을 있는 그대로 관찰하라. 비구들이여, 안(眼)을 여리작의(如理作意)하고 안(眼)의 무상(無常)을 있는 그대로 관찰하면 안(眼)에서 염오(厭惡)한다. 난디의 부숨으로부터 탐(貪)의 부숨이 있다. 탐(貪)의 부숨으로부터 난디의 부숨이 있다. 난디와 탐(貪)의 부숨으로부터 결과 되는 심(心)의 해탈(解脫)을 좋은 해탈이라고 한다. 비구들이여, 이(耳)를 … 비(鼻)를 … 설(舌)을 … 신(身)을 … 의(意)를 여리하게 사유(思惟)하고 의(意)의 무상(無常)을 있는 그대로 관찰하라. 비구들이여, 의(意)를 여리작의(如理作意)하고 의(意)의 무상(無常)을 있는 그대로 관찰하면 의(意)에서 염오(厭惡)한다. 난디의 부숨으로부터 탐(貪)의 부숨이 있다. 탐(貪)의 부숨으로부터 난디의 부숨이 있다. 난디와 탐(貪)의 부숨으로부터 결과 되는 심(心)의 해탈(解脫)을 좋은 해탈이라고 한다. 


6. 즐김의 멸진 경4(S35:159)[bāhirāniccanandikkhayasuttaṃ(SN 35.142)]


“rūpe, bhikkhave, yoniso manasi karotha; rūpāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassatha. rūpe, bhikkhave, bhikkhu yoniso manasikaronto, rūpāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassanto rūpesupi nibbindati. nandikkhayā rāgakkhayo; rāgakkhayā nandikkhayo. nandirāgakkhayā cittaṃ suvimuttanti vuccati. sadde... gandhe... rase... phoṭṭhabbe... dhamme, bhikkhave, yoniso manasi karotha; dhammāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassatha. dhamme, bhikkhave, bhikkhu yoniso manasikaronto, dhammāniccatañca yathābhūtaṃ samanupassanto dhammesupi nibbindati. nandikkhayā rāgakkhayo; rāgakkhayā nandikkhayo. nandirāgakkhayā cittaṃ suvimuttanti vuccatī”ti.


"비구들이여, 색(色)을 여리하게 사유(思惟)하고 색(色)의 무상(無常)을 있는 그대로 관찰하라. 비구들이여, 색(色)을 여리작의(如理作意)하고 색(色)의 무상(無常)을 있는 그대로 관찰하면 색(色)에서 염오(厭惡)한다. 난디의 부숨으로부터 탐(貪)의 부숨이 있다. 탐(貪)의 부숨으로부터 난디의 부숨이 있다. 난디와 탐(貪)의 부숨으로부터 결과 되는 심(心)의 해탈(解脫)을 좋은 해탈이라고 한다. 비구들이여, 성(聲)을 … 향(香)을 … 미(味)를 … 촉(觸)을 … 법(法)을 여리하게 사유(思惟)하고 의(意)의 무상(無常)을 있는 그대로 관찰하라. 비구들이여, 법(法)을 여리작의(如理作意)하고 법(法)의 무상(無常)을 있는 그대로 관찰하면 법(法)에서 염오(厭惡)한다. 난디의 부숨으로부터 탐(貪)의 부숨이 있다. 탐(貪)의 부숨으로부터 난디의 부숨이 있다. 난디와 탐(貪)의 부숨으로부터 결과 되는 심(心)의 해탈(解脫)을 좋은 해탈이라고 한다. 


Comments