홈 > 사회참여/외부특강 > 학술세미나

학술세미나

[교재] 2. 기름을 조건으로 심지를 조건으로 기름등불이

0 526 2018.02.24 16:51

2. telañca paṭicca vaṭṭiñca paṭicca telappadīpo[기름을 조건으로 심지를 조건으로 기름등불이]의 용례

 

1) dhātuvibhaṅgasuttaṃ(MN 140)[요소의 분석 경]

 

“seyyathāpi, bhikkhu, telañca paṭicca vaṭṭiñca paṭicca telappadīpo jhāyati; tasseva telassa ca vaṭṭiyā ca pariyādānā aññassa ca anupahārā anāhāro nibbāyati; evameva kho, bhikkhu, kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti, jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti, ‘kāyassa bhedā paraṃ maraṇā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissantī’ti pajānāti. tasmā evaṃ samannāgato bhikkhu iminā paramena paññādhiṭṭhānena samannāgato hoti. esā hi, bhikkhu, paramā ariyā paññā yadidaṃ sabbadukkhakkhaye ñāṇaṃ.

 

이는 마치 기름을 조건으로 심지를 조건으로 기름등불이 타는데 기름과 심지가 다하고 다른 연료를 공급해 주지 않으면 연료 부족으로 꺼지고 마는 것과 같다. 그와 같이 비구여, 비구는 몸의 마지막 경험을 경험할 때 '나는 지금 몸의 마지막 경험을 경험한다.'라고 분명히 안다. 생명의 마지막 경험을 경험할 때 '나는 지금 생명의 마지막 경험을 경험한다.'라고 분명히 안다. 그리고 그는 '이 몸 무너져 목숨이 끊어지면, 바로 여기서 이 모든 경험들은 기뻐할 것이라고는 없게 되고 싸늘하게 식고 말 것이다.'라고 분명히 안다." 그러므로 이와 같이 구족한 비구는 이런 최상의 지혜의 토대를 구족하였다. 비구여, 이것이 최상의 성스러운 지혜이니 즉 모든 괴로움의 부숨에 대한 앎이다.

 

2) saṃyojanasuttaṃ (SN 12.53~54)[족쇄 경1~2]

 

“saṃyojaniyesu, bhikkhave, dhammesu assādānupassino viharato taṇhā pavaḍḍhati. taṇhāpaccayā upādānaṃ; upādānapaccayā bhavo; bhavapaccayā jāti; jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti”.

 

비구들이여, 족쇄에 묶이게 될 법들에서 달콤함을 보면서 머무는 자에게 갈애는 증가한다. 갈애를 조건으로 집착이, 집착을 조건으로 존재가, 존재를 조건으로 태어남이, 태어남을 조건으로 늙음·죽음과 슬픔-비탄-고통-고뇌-절망이 발생한다. 이와 같이 전체 괴로움의 무더기[고온(苦蘊)]가 발생한다.

 

“seyyathāpi, bhikkhave, telañca paṭicca vaṭṭiñca paṭicca telappadīpo jhāyeyya. tatra puriso kālena kālaṃ telaṃ āsiñceyya vaṭṭiṃ upasaṃhareyya. evañhi so, bhikkhave, telappadīpo tadāhāro tadupādāno ciraṃ dīghamaddhānaṃ jaleyya. evameva kho, bhikkhave, saṃyojaniyesu dhammesu assādānupassino viharato taṇhā pavaḍḍhati. taṇhāpaccayā upādānaṃ; upādānapaccayā bhavo; bhavapaccayā jāti; jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.

 

비구들이여, 예를 들면 기름을 조건으로 심지를 조건으로 기름 등불이 탄다 하자. 거기에다 어떤 사람이 시시때때로 기름을 부어넣고 심지를 올려준다 하자. 비구들이여, 이렇게 하면 이러한 연료와 이러한 태울 것을 가진 큰 불무더기는 오랜 시간 타오를 것이다. 비구들이여, 그와 같이 족쇄에 묶이게 될 법들에서 달콤함을 보면서 머무는 자에게 갈애는 증가한다. 갈애를 조건으로 집착이, 집착을 조건으로 존재가, 존재를 조건으로 태어남이, 태어남을 조건으로 늙음-죽음과 슬픔-비탄-고통-고뇌-절망이 발생한다. 이와 같이 전체 괴로움의 무더기[고온(苦蘊)]가 발생한다.

 

“saṃyojaniyesu, bhikkhave, dhammesu ādīnavānupassino viharato taṇhā nirujjhati. taṇhānirodhā upādānanirodho; upādānanirodhā bhavanirodho; bhavanirodhā jātinirodho; jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti. evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.

 

비구들이여, 족쇄에 묶이게 될 법들에서 위험함을 보면서 머무는 자에게 갈애는 소멸한다. 갈애가 소멸하면 집착이 소멸하고, 집착이 소멸하면 존재가 소멸하고, 존재가 소멸하면 태어남이 소멸하고, 태어남이 소멸하면 늙음-죽음과 슬픔-비탄-고통-고뇌-절망이 소멸한다. 이와 같이 전체 괴로움의 무더기[고온(苦蘊)]가 소멸한다.

 

“seyyathāpi, bhikkhave, telañca paṭicca vaṭṭiñca paṭicca telappadīpo jhāyeyya. tatra puriso na kālena kālaṃ telaṃ āsiñceyya na vaṭṭiṃ upasaṃhareyya. evañhi so, bhikkhave, telappadīpo purimassa ca upādānassa pariyādānā aññassa ca anupahārā anāhāro nibbāyeyya. evameva kho, bhikkhave, saṃyojaniyesu dhammesu ādīnavānupassino viharato taṇhā nirujjhati. taṇhānirodhā upādānanirodho ... pe ... evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hotī”ti.

 

비구들이여, 예를 들면 기름을 조건으로 심지를 조건으로 기름 등불이 탄다 하자. 거기에다 어떤 사람이 시시때때로 기름을 부어넣지 않고 심지를 올려주지 않는다 하자. 비구들이여, 이렇게 하면 그 큰 불무더기는 먼저 번의 연료가 다하고 다른 태울 것을 가져다 넣지 않았기 때문에 연료가 없어져서 꺼질 것이다. 비구들이여, 이와 같이 족쇄에 묶이게 될 법들에서 위험함을 보면서 머무는 자에게 갈애는 소멸한다. 갈애가 소멸하면 집착이 소멸하고, 집착이 소멸하면 존재가 소멸하고, 존재가 소멸하면 태어남이 소멸하고, 태어남이 소멸하면 늙음-죽음과 슬픔-비탄-고통-고뇌-절망이 소멸한다. 이와 같이 전체 괴로움의 무더기[고온(苦蘊)]이 소멸한다.

 

3) assajisuttaṃ (SN 22.88)[앗사지 경] - paṭhamagelaññasuttaṃ (SN 36.7)[간병실 경1] - dutiyagelaññasuttaṃ (SN 36.8)[간병실 경2] - padīpopamasuttaṃ (SN 54.8)[등불 비유 경]

 

so sukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā ‘aniccā’ti pajānāti. ‘anajjhositā’ti pajānāti. ‘anabhinanditā’ti pajānāti. dukkhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā ‘aniccā’ti pajānāti. ‘anajjhositā’ti pajānāti. ‘anabhinanditā’ti pajānāti. adukkhamasukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā ‘aniccā’ti pajānāti ... pe ... ‘anabhinanditā’ti pajānāti. so sukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, visaṃyutto naṃ vedayati; dukkhaṃ ce vedanaṃ vedayati, visaṃyutto naṃ vedayati; adukkhamasukhaṃ ce vedanaṃ vedayati, visaṃyutto naṃ vedayati. so kāyapariyantikaṃ ce vedanaṃ vedayamāno ‘kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. jīvitapariyantikaṃ ce vedanaṃ vedayamānāe ‘jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. ‘kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissantī’ti pajānāti.

 

만일 그가 즐거움을 경험하면 그것이 무상(無常)한 줄 꿰뚫어 안다. 그것이 묶일만한 것이 아니라고 꿰뚫어 안다. 그것이 즐길만한 것이 아니라고 꿰뚫어 안다. 만일 그가 괴로움을 경험하면 그는 그것이 무상한 줄 꿰뚫어 안다. 그것이 묶일만한 것이 아니라고 꿰뚫어 안다. 그것이 즐길만한 것이 아니라고 꿰뚫어 안다. 만일 그가 괴롭지도 즐겁지도 않음을 경험하면 그는 그것이 무상한 줄 꿰뚫어 안다. 그것이 묶일만한 것이 아니라고 꿰뚫어 안다. 그것이 즐길만한 것이 아니라고 꿰뚫어 안다. 만일 그가 즐거움을 경험하면 그는 매이지 않고 경험한다. 만일 괴로움을 경험하면 매이지 않고 경험한다. 만일 괴롭지도 즐겁지도 않음을 경험하면 매이지 않고 경험한다. 그는 몸의 무너짐의 경험을 경험하면서는 나는 몸의 무너짐의 경험을 경험한다.’라고 꿰뚫어 안다. 목숨의 끊어짐의 경험을 경험하면서는 나는 목숨의 끊어짐의 경험을 경험한다.’라고 꿰뚫어 안다. 그리고 그는 몸이 무너지고 목숨이 끊어지면, 즐길만한 것이 아닌 이 모든 경험들도 사그라질 것이다.’라고 꿰뚫어 안다.

 

“seyyathāpi, assaji, telañca paṭicca, vaṭṭiñca paṭicca, telappadīpo jhāyeyya; tasseva telassa ca vaṭṭiyā ca pariyādānā anāhāro nibbāyeyya. evameva kho, assaji, bhikkhu kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. ‘kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissantī’ti pajānātī”ti.

 

앗사지여, 예를 들면 기름을 조건으로 심지를 조건하여 기름 등불이 탄다 하자. 거기에다 어떤 사람이 시시때때로 기름을 부어넣지 않고 심지를 올려주지 않으면 그 기름 등불은 꺼질 것이다. 앗사지여, 그와 같이 비구는 몸의 무너짐의 경험을 경험하면서는 나는 몸의 무너짐의 경험을 경험한다.’라고 꿰뚫어 안다. 목숨의 끊어짐의 경험을 경험하면서는 나는 목숨의 끊어짐의 경험을 경험한다.’라고 꿰뚫어 안다. 그리고 그는 몸이 무너지고 목숨이 끊어지면, 즐길만한 것이 아닌 이 모든 경험들도 사그라질 것이다.’라고 꿰뚫어 안다.

Comments